Irán pripravuje zákaz prechodu lodí USA a Izraela cez Hormuz, Európa váha s misiou

Iránsky parlamentný výbor posudzuje predbežný návrh zákona, ktorý by zakázal prechod Hormuzským priesmykom americkým, izraelským a ďalším „nepriateľským" plavidlám. Informovala o tom iránska agentúra Fars s odvolaním sa na nemenovaného poslanca, jej správu prevzala Al Jazeera. Rovnaký zámer uvádza aj americká stanica NPR. Nezávislé potvrdenie obsahu návrhu ani jeho ďalší osud zatiaľ k dispozícii nie sú.

Správy citované agentúrou AFP podľa Deutsche Welle hovoria, že Irán plánuje zablokovať americké a izraelské lode ako súčasť dohody s Ománom, ktorý leží na druhej strane priesmyku. Omán sa k oznámenej dohode verejne nevyjadril. Podľa Teheránu bola vyrokovaná bez účasti USA.

Rokovania Iránu s Ománom

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmail Baghaei vyhlásil, že dohoda s Ománom je v záverečnej fáze posudzovania a prípravy textu — za predpokladu, že do procesu nezasiahne vonkajšia strana. Podľa štátnej agentúry IRNA sa obe krajiny dohodli na geografických súradniciach plavebnej trasy cez priesmyk. Baghaei zároveň uviedol, že prípadné porozumenie neznamená, že priesmyk bude bezpečný pre všetky plavidlá: „Faktory, ktoré robia Hormuzský priesmyk nebezpečným, naďalej existujú na strane Spojených štátov, najmä námorná blokáda a ďalšie agresívne a hrozivé kroky voči Iránu a jeho záujmom," povedal podľa DW.

Námestník iránskeho ministra zahraničia Kázem Gharíbábádí uviedol, že dojednanie by nebolo úplným otvorením priesmyku, ale novým modelom námornej premávky. Trasa má byť dočasná, s platnosťou dva až štyri mesiace. Podľa Gharíbábádího by veľká časť novej určenej trasy viedla iránskymi teritoriálnymi vodami a ďalšie úseky ománskymi, pričom súčasné dočasné trasy by sa uzavreli. Teherán tvrdí, že akékoľvek otvorenie priesmyku musí sprevádzať koniec americkej blokády iránskych prístavov.

Podľa priemyselných zdrojov, ktoré vo piatok citovala agentúra Reuters, je navrhovaná dohoda ťažko realizovateľná pre americké sankcie a obmedzujúce poistné klauzuly týkajúce sa platieb. Omán podľa DW nepodporil jednostrannú iránsku kontrolu nad vodnou cestou.

Dve nezlučiteľné pozície

Washington trvá na tom, že Irán priesmyk neovláda a že podľa medzinárodného práva má byť prechod voľný a neobmedzený. Teherán sa naopak snaží kontrolu nad vodnou cestou posilniť a smerovať plavidlá na trasy, ktoré sám schváli. Irán chce podľa Al Jazeery do budúcna aj možnosť vyberať poplatky za prechod; USA uvádzajú, že Irán nesmie vyberať poplatky žiadneho druhu.

Medzi Iránom a USA bolo 17. júna podpísané memorandum o porozumení, v ktorom sa Irán zaviazal otvoriť priesmyk voľne pre všetku lodnú dopravu najmenej na 60 dní. Nejasná formulácia viedla k sporom o to, ktorými trasami majú lode plávať. Spor vyvrcholil tým, že Irán strieľal na niekoľko lodí využívajúcich trasu schválenú USA a Ománom, a USA následne obnovili útoky na Irán. Tie ustali minulý týždeň. Priesmyk zostáva pre väčšinu premávky zatvorený a USA obnovili námornú blokádu iránskych prístavov.

Koalícia, ktorá nevznikla

Myšlienku medzinárodnej námornej koalície na ochranu lodnej dopravy nastolili USA v marci, keď prezident Donald Trump vyzval spojencov aj Čínu, aby vyslali vojnové lode. Väčšina štátov to podľa Al Jazeery odmietla alebo sa nevyjadrila, Británia a Francúzsko nechali dvere otvorené. V polovici apríla vtedajší britský premiér Keir Starmer oznámil plán, že Británia a Francúzsko povedú medzinárodnú misiu na zabezpečenie lodnej dopravy v priesmyku; zdôraznil, že bude „výlučne mierová a obranná". Nasledujúci mesiac britské ministerstvo obrany sľúbilo drony, stíhačky a vojnovú loď a uviedlo, že misiu podporujú desiatky štátov a začne, keď to podmienky dovolia.

Postup je podľa Al Jazeery zastavený. Európsky diplomatický zdroj stanici povedal, že vo štvrtok sa na technickej úrovni konalo stretnutie viac než 30 štátov. Hovorca britského rezortu obrany uviedol, že operačná činnosť závisí od situácie na mieste a od trvalej politickej dohody.

HA Hellyer z inštitútov Royal United Services Institute a Center for American Progress pre Al Jazeeru povedal, že Británia ani Francúzsko nemajú chuť byť vtiahnuté do konfrontácie s Iránom v mene iných, ak o to neexistuje jasná regionálna požiadavka. Amjed Rasheed z King's College London uviedol, že prípadná európska účasť by bola obmedzená, podmienená a čisto obranná.

Premávka

Podľa údajov o lodnej doprave, ktoré v piatok uviedla agentúra Reuters, prešlo priesmykom od pondelka do štvrtka 33 plavidiel oproti 50 v predchádzajúcom týždni. Irán priesmyk prvýkrát uzavrel začiatkom marca po začiatku amerických a izraelských úderov. Pred vojnou cez priesmyk prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Trump vo štvrtok v Oválnej pracovni novinárom povedal: „Myslím, že sa to skončí pomerne skoro. Nemyslím si, že môžu vydržať oveľa dlhšie." Dodal, že sa zúčastňuje na rokovaniach s Teheránom. Irán priame rokovania s USA popiera a tvrdí, že hovorí výlučne s Ománom o kontrole nad priesmykom.