Modelovanie naznačuje, že megakonštelácie satelitov môžu spustiť kaskádu odpadu
Časopis Science informoval o modelovej štúdii, podľa ktorej by plánované roje satelitov mohli vyvolať samovoľne sa šíriacu sériu zrážok na obežnej dráhe. Dostupný podklad neuvádza kľúčové parametre štúdie — vzorku modelu, recenzné konanie ani financovanie.

Časopis Science 7. augusta 2026 zverejnil text s titulkom, podľa ktorého by plánované satelitné megakonštelácie mohli vytvoriť nekontrolovateľne narastajúci vesmírny odpad. V podtitulku sa uvádza, že modelovanie naznačuje, že takzvaný Kesslerov syndróm by tieto roje satelitov urobil neudržateľnými. Kesslerov syndróm je scenár reťazovej reakcie, pri ktorej zrážky na obežnej dráhe vytvárajú fragmenty, ktoré spôsobujú ďalšie zrážky.
Čo o štúdii z podkladov nevieme
Dostupný podklad z časopisu Science neuvádza, koľko scenárov model počítal, aké vstupné predpoklady o počte a výške obežných dráh satelitov použil, v akom periodiku bola štúdia publikovaná, či prešla recenzným konaním, kto ju financoval ani aké limity priznávajú jej autori. Ide o modelovú projekciu, nie o nameraný stav obežných dráh — model opisuje, čo by sa mohlo stať pri určitých predpokladoch, nie čo sa deje. Rovnako z podkladu nevyplýva, či ide o ojedinelý výsledok, alebo či ho potvrdzujú aj iné pracoviská. Bez týchto údajov nemožno posúdiť, nakoľko robustný záver je.
Merateľný stav obežnej dráhy
Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa v súčasnosti na obežnej dráhe nachádza viac než 46 000 kusov odpadu s celkovou hmotnosťou 17 000 ton. Údaj cituje agentúra AFP v texte prevzatom serverom Phys.org zo 7. augusta 2026. Za odpad sa považujú vyradené satelity, telá rakiet a úlomky zo štartov, explózií a zrážok.
Okolo Zeme podľa toho istého textu obieha 14 000 satelitov. V najbližších rokoch je plánovaných približne 1,7 milióna satelitov. Samotná spoločnosť SpaceX oznámila plán začať v roku 2028 vypúšťať viac než jeden milión satelitov.
Britské sledovacie pracovisko
Observatórium Chilbolton na juhu Anglicka, ktoré prevádzkuje britské národné vesmírne laboratórium RAL Space, sleduje satelity licencované v Spojenom kráľovstve a úlomky odpadu v ich okolí. Dáta posiela Národnému centru vesmírnych operácií (NSpOC), ktoré vedie britská vesmírna agentúra UK Space Agency spolu s UK Space Command. Centrum vydáva operátorom satelitov približne 3 000 varovaní pred zrážkou mesačne. Spojené kráľovstvo prisľúbilo do NSpOC investovať 85 miliónov libier (114 miliónov dolárov).
„Väčšina z nich sa väčšinu času s ničím nezrazí. Ale ktorýkoľvek z nich môže spôsobiť značné škody alebo dokonca zničiť satelity,“ povedal agentúre AFP Matthew Archer, zástupca riaditeľa pre štarty a prehľad o vesmírnej doméne v UK Space Agency. Podľa Archera je na vesmírnej infraštruktúre založených asi 20 % britskej ekonomiky.
Vedúca observatória Sarah Nash pre AFP uviedla: „Je to naozaj mnohonárodné prostredie a je tam toľko objektov, ktoré sa nedajú ovládať.“
Dopad rakety na Mesiac
V stredu 5. augusta 2026 narazil horný stupeň rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX do Mesiaca. Podľa SpaceX ho na náhodnú kolíznu dráhu dostala slnečná aktivita a gravitácia; náraz mal rýchlosť 5 400 míľ za hodinu (8 700 km/h). Išlo o stupeň zo štartu, ktorý minulý rok vyniesol dvojicu súkromných lunárnych pristávacích modulov.
Juhokórejská sonda Danuri z Korea Aerospace Research Institute preletela nad miestom dopadu krátko po náraze a zhotovila prvé zábery. Kórejská agentúra ich zverejnila vo štvrtok a podľa nej má k dispozícii snímky pred nárazom aj po ňom; porovnávacia dvojica zverejnená agentúrou AP obsahuje záber z 1. októbra 2015 a z 5. augusta 2026. Terén je v mieste dopadu tmavší a vznikol tam kráter. NASA očakáva, že jej sonda Lunar Reconnaissance Orbiter preletí nad miestom nasledujúci týždeň. Sondu Danuri vyniesla SpaceX z Cape Canaveral v roku 2022.
Server Phys.org uvádza dopad na Mesiac a varovania pred Kesslerovým syndrómom v tom istom texte, priamu súvislosť medzi oboma udalosťami však podklady netvrdia. Európskeho rozmeru sa dostupné materiály dotýkajú dvoma spôsobmi: údajmi ESA o množstve odpadu a tým, že v januári Spojené kráľovstvo a európske krajiny pozorne sledovali návrat čínskej rakety do atmosféry pre obavy, že úlomky dopadnú na britské územie. Raketa nakoniec skončila v Tichom oceáne. Konkrétny dopad modelovanej kaskády na európske satelitné služby podklady nekvantifikujú.