Dym z lesných požiarov: štúdie spresňujú podiel na úmrtnosti, chýbajú dlhodobé dáta

Dym z krajinných požiarov spôsobuje podľa štúdie zverejnenej v roku 2024 v časopise The Lancet 1,5 milióna úmrtí ročne — viac ako povodne, samotné plamene, búrky a horúčavy dohromady. Ide o modelový odhad, nie o spočítané úmrtia. Vedci, ktorých cituje britský Guardian, zároveň hovoria, že vzťah medzi expozíciou dymu a úmrtnosťou zatiaľ len rozpletajú.

Druhá práca, publikovaná vlani v časopise Nature, pripisuje oblakom dymu z kanadských požiarov v roku 2023 približne 82 000 predčasných úmrtí. Podľa tejto štúdie nepriaznivé vetry preniesli tretinu tejto úmrtnostnej záťaže do USA a ďalšiu štvrtinu do Európy. Výskumníci v marci uviedli, že asi 10 % jemných prachových častíc (PM2.5) v Spojenom kráľovstve pochádza z biomasy spálenej v zahraničí.

Prečo čísla zostávajú neisté

Chronické zdravotné účinky dymu, ktoré tvoria väčšinu odhadovanej úmrtnosti, vedci modelujú pomocou vzťahov známych zo všeobecného znečistenia vzduchu. Dlhodobé štúdie špecifické pre požiarny dym chýbajú. „Dôvod, prečo ich pre dym z lesných požiarov nemáme, je, že sme s tým nemuseli zaobchádzať ako s opakujúcim sa, pretrvávajúcim problémom," povedal pre Guardian Michael Brauer, vedec zaoberajúci sa zdravotnými dôsledkami požiarov z University of British Columbia a spoluautor štúdie o kanadských požiaroch z roku 2023.

Analógia s bežným znečistením je pritom nepresná. Dym z požiarov obsahuje v porovnaní s emisiami z fabrík či automobilov väčší podiel organických zlúčenín a vyššiu koncentráciu ultrajemných častíc. Podľa štúdie z roku 2021 v Nature Communications sú PM2.5 z požiarneho dymu krátkodobo až desaťkrát škodlivejšie; ak sa tento faktor zahrnie do epidemiologických modelov, doterajšie odhady úmrtí z krátkodobej expozície boli podľa vlaňajšej štúdie v Lancet Planetary Health výrazne podhodnotené. Brauer pripúšťa dve konkurenčné vysvetlenia: dym môže byť chemicky toxickejší, alebo — čo považuje za pravdepodobnejšie — jednoducho preťaží obranné mechanizmy tela.

Rozhoduje vietor, nie len rozsah požiaru

Podľa predbežnej analýzy, ktorú pre Guardian vypracovala Stephanie Clelandová zo Simon Fraser University, dýchalo 16. júla najmenej 36 miliónov ľudí v Severnej Amerike vzduch s koncentráciou PM2.5 nad 125,5 μg/m³. Najmenej 10 milióvov ľudí bolo vystavených hodnotám nad 250 μg/m³ — takú dennú úroveň znečistenia zaznamenalo Nové Dillí vlani najviac osemkrát. Clelandová do výpočtu zahrnula len ľudí do 25 kilometrov od meracej stanice, čísla preto označuje za konzervatívne. Analýza nebola recenzovaná. V západnej časti mesta Duluth v Minnesote bolo podľa nej 12 000 ľudí vystavených priemerne 541 μg/m³, najviac v Severnej Amerike.

V Európe boli emisie z požiarov vo Francúzsku v prvej polovici roka rekordné a v Španielsku sa priblížili doterajšiemu maximu, dym však vietor odnášal mimo obývaných oblastí. Denné hodnoty vystúpili v Bordeaux 24. júla na 342 μg/m³ PM2.5 a nasledujúci deň v Limoges, 180 km (112 míľ) odtiaľ, na 486 μg/m³. Rýchle analýzy podľa Guardianu uvádzajú, že klimatická zmena zvýšila pravdepodobnosť požiarového počasia z minulého mesiaca dvojnásobne v Kanade a vo Francúzsku a dvadsaťnásobne v Španielsku.

Adaptácia zdola aj zhora

Federálna vláda v Ottawe v máji oznámila investíciu 317 milióvov kanadských dolárov (227 milióvov USD) na päť rokov do novej národnej kapacity na hasenie zo vzduchu; peniaze idú na lízing desiatich lietadiel. Podporuje aj program za 150 milióvov kanadských dolárov na odstraňovanie horľavej vegetácie z okolia obývaných oblastí. Kvebecká organizácia SOPFEU zvýšila počet zamestnancov o 40 %. Ryan Ness z Canadian Climate Institute pre AFP povedal, že Kanada „nie je v skvelej pozícii", pretože príliš mnoho komunít sa ďalej rozvíja v požiarom ohrozených oblastiach. Kanada podľa AFP hostí asi štvrtinu boreálnych lesov sveta a jej priemerné ročné teploty rastú približne dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer. V roku 2023 tam zhorelo 18 milióvov hektárov (44,5 milióna akrov), toto leto zatiaľ 4 milióny hektárov.

V USA medzitým funguje viac ako 40 „klubov čistého vzduchu", ktoré požičiavajú čističky vzduchu a rozdávajú respirátory. Prvý z nich založila Emily Dupreeová z Chicaga počas pandémie covidu; jej pôžičkovňa má 15 čističiek. Mask Bloc Los Angeles rozdal počas požiarov v Los Angeles v januári 2025 za dva týždne viac ako 300 000 masiek. Podľa nedávnej štúdie University of California, ktorú cituje Guardian, hospitalizácie pre astmu v dňoch s dymom stúpajú o 10 %; bližšie údaje o vzorke ani financovaní štúdie podklady neuvádzajú.