Dym z lesných požiarov: vedci priznávajú, že dlhodobé dôkazy zatiaľ chýbajú

Dym z krajinných požiarov zabíja podľa štúdie zverejnenej v roku 2024 v časopise The Lancet 1,5 milióna ľudí ročne — viac ako povodne, samotné plamene, búrky a horúčavy dohromady. Štúdia v Nature publikovaná minulý rok pripisuje oblakom dymu z kanadských požiarov v roku 2023 82 000 predčasných úmrtí, pričom tretina tejto záťaže mala podľa autorov dopadnúť na USA a ďalšia štvrtina na Európu. Vedci, ktorých v auguste citoval britský denník The Guardian, zároveň uvádzajú, že súvis medzi expozíciou a úmrtnosťou majú rozpletený len čiastočne.

Čo výskum zatiaľ nemá

Chronické účinky dymu, ktoré tvoria väčšinu odhadovanej úmrtnosti, vedci modelujú na základe vzťahov známych z bežného znečistenia vzduchu, pretože dlhodobé štúdie zamerané priamo na dym z požiarov nemajú. „Nemáme ich preto, že sme s tým doteraz nemuseli zaobchádzať ako s opakovaným, trvalým problémom,“ povedal pre The Guardian Michael Brauer z University of British Columbia, spoluautor štúdie o kanadských požiaroch z roku 2023.

Analógia s bežným znečistením má limity. Dym z požiarov obsahuje v porovnaní s časticami PM2,5 z fabrík či automobilov väčší podiel organických zlúčenín a vyššiu koncentráciu ultrajemných častíc. Štúdia v Nature Communications z roku 2021 uvádza, že PM2,5 z požiarov je krátkodobo až desaťkrát škodlivejší; štúdia v Lancet Planetary Health z minulého roka na základe toho tvrdí, že úmrtnosť z krátkodobej expozície bola dosiaľ výrazne podhodnotená. Mechanizmus nie je uzavretý. Brauer patrí k tým, ktorí za pravdepodobnejšie vysvetlenie považujú extrémne vrcholy expozície, nie chemickú toxicitu: dym podľa neho „v podstate zaplaví vaše obranné mechanizmy“.

Čísla z tejto sezóny sú predbežné

Podľa predbežnej analýzy, ktorú pre The Guardian pripravila Stephanie Clelandová zo Simon Fraser University, dýchalo 16. júla najmenej 36 miliónov ľudí v Severnej Amerike vzduch s koncentráciou PM2,5 nad 125,5 μg/m³ a najmenej 10 miliónov nad 250 μg/m³. Autorka do výpočtu zahrnula len ľudí žijúcich do 25 kilometrov od meracej stanice a označila výsledky za konzervatívne. Nejde o recenzovanú publikáciu. Najvyššiu hodnotu — priemer 541 μg/m³ pre 12 000 ľudí — analýza zaznamenala v západnej časti mesta Duluth v Minnesote. V Európe denné hodnoty vyvrcholili na 342 μg/m³ v Bordeaux 24. júla a na 486 μg/m³ v Limoges, 180 km (112 míľ) odtiaľ, o deň neskôr.

Erin O'Connorová, ktorá vedie urgentný príjem v rámci University Health Network v Toronte, opísala pre The Guardian nárast pacientov s alergiami a dýchavičnosťou. Ide o klinické pozorovanie, nie o štúdiu. Toronto malo minulý mesiac krátko najhoršiu kvalitu vzduchu spomedzi veľkých metropol sveta.

Rýchle analýzy pripisované klimatickej zmene uvádzajú, že požiarové podmienky z minulého mesiaca boli v Kanade a vo Francúzsku dvakrát pravdepodobnejšie a v Španielsku dvadsaťkrát pravdepodobnejšie.

Adaptácia a komunitné riešenia

Kanada podľa agentúry AFP investuje 317 miliónov kanadských dolárov (227 miliónov USD) na päť rokov do prenájmu desiatich hasiacich lietadiel; program oznámila federálna vláda v máji. Ďalších 150 miliónov kanadských dolárov má ísť na odstraňovanie horľavej vegetácie z okolia obývaných oblastí. V Quebecu stúpli personálne kapacity organizácie SOPFEU o 40 %. Tento rok zhorelo v Kanade zatiaľ 4 milióny hektárov, v roku 2023 to bolo 18 milionov hektárov (44,5 milióna akrov). Podľa Patricie DeRepentigny z University of Ottawa boli takzvané požiarové oblaky v Kanade v roku 2023 zaznamenané 140-krát, historicky raz či dvakrát ročne.

V USA pôsobí podľa The Guardian viac ako 40 „klubov čistého vzduchu“, ktoré požičiavajú čističky vzduchu a rozdávajú respirátory; prvý založila Emily Dupreeová v Chicagu. Skupina Mask Bloc Los Angeles rozdala počas požiarov v Los Angeles v januári 2025 za dva týždne viac ako 300 000 masiek. The Guardian v tej istej reportáži uvádza, že podľa nedávnej štúdie University of California stúpajú v dňoch s dymom hospitalizácie pre astmu o 10 %; podklad neuvádza veľkosť ani typ vzorky, ani či ide o recenzovanú prácu, a nejde o dôkaz kauzality.

Politická rovina sa od vedeckej rozišla. Podľa The Guardian požiadal americký prezident Donald Trump kanadského premiéra Marka Carneyho na finále futbalového šampionátu FIFA, aby „zastavil tieto požiare, ktoré prichádzajú a otravujú náš vzduch“, a republikánski senátori pripísali kanadské požiare slabému lesnému hospodárstvu. Vedci oponovali, že väčšina zhorenej plochy je boreálny les v neobývaných oblastiach.