Copernicus: západná Európa mala najteplejší jún a júl v histórii meraní

Západná Európa zažila najteplejšie obdobie jún–júl v histórii meraní. Klimatická služba EÚ Copernicus Climate Change Service uviedla v pondelok, že kombinovaná priemerná teplota za tieto dva mesiace dosiahla 21,62 °C, čím prekonala rekord z roku 2022. Podľa údajov, ktoré cituje Guardian, boli prvé dva letné mesiace roku 2026 o 2,79 °C teplejšie ako obvykle. Copernicus to pripísal „výnimočnej pretrvávajúcej perzistencii tepla“ počas doterajšieho leta. Služba pracuje s miliardami satelitných a meteorologických meraní na pevnine aj na mori, jej dátové rady siahajú do roku 1940.

Vlhkosť pôdy bola podľa Copernicu „výrazne nižšia“ ako v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo predchádzajúce silné suchо. Veľmi suché podmienky boli v júli zaznamenané vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku a Maďarsku, ako aj v Spojenom kráľovstve, Írsku a na časti Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, najviac na Seine, Rýne a Dunaji, čo zasiahlo dopravu, zavlažovanie a výrobu energie vo viacerých krajinách.

Guardian uvádza, že pre nedostatok chladiacej vody museli minulý týždeň odstaviť dve uhoľné elektrárne v Poľsku a tiež jedinú maďarskú jadrovú elektráreň — po prvý raz za 44 rokov jej prevádzky. Podľa údajov Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS) zhorelo od začiatku roka v EÚ približne pol milióna hektárov. Francúzsko a Španielsko podľa Phys.org bojovali toto leto s najhoršími požiarmi za pamäti súčasných generácií.

Moria a El Niño

Copernicus zároveň oznámil, že svetové oceány dosiahli druhý mesiac po sebe rekordné teploty. Phys.org uvádza globálnu priemernú teplotu morskej hladiny v júli 20,96 °C, čo prekonalo predchádzajúci rekord z roku 2023. Guardian formuluje ten istý údaj presnejšie: rekord pre júl padol pri priemernej teplote hladiny mimo chladných polárnych oblastí, opäť voči roku 2023. Rekordné júlové hodnoty hlási Copernicus aj pre atlantické pobrežie a západné Stredomorie.

Riaditeľ Copernicu Carlo Buontempo povedal, že časti Stredozemného mora a Atlantiku boli nezvyčajne teplé, no za rekordnými teplotami morí stojí „pravdepodobne“ formujúci sa El Niño — teplá fáza prirodzeného klimatického cyklu, ktorá dočasne zvyšuje teploty v tropickom Pacifiku. „Čelíme teraz veľmi veľkému El Niñu — možno bezprecedentnému, čo sa týka amplitúdy,“ povedal novinárom 5. augusta. Buontempo dodal, že vedci očakávajú nový rekord globálnej priemernej teploty neskôr tento rok alebo začiatkom roka 2027.

Globálne bol júl podľa Copernicu spoločne druhým najteplejším v meraniach, s priemernou teplotou vzduchu pri povrchu 1,47 °C nad referenciou pre obdobie 1850–1900. Guardian dopĺňa, že júl 2026 bol o 0,01 °C chladnejší ako júl 2024, preto vedci považujú oba mesiace za rovnako druhé najteplejšie. Posledných 11 rokov bolo najteplejších v histórii meraní.

Škody a odhady

Samantha Burgess z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia, ktoré Copernicus prevádzkuje, uviedla: „Toto je jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje teplotné extrémy, pričom horúčavy a suchá sa navzájom čoraz viac zosilňujú.“ Ide o interpretáciu vedcov, nie o výsledok jednej štúdie.

Prvé odhady škôd sú predbežné. Podľa Guardianu júnové horúčavy stáli pestovateľov obilnín 2 miliardy eur na stratených úrodách. Nová pracovná verzia štúdie (working paper) vedená talianskym inštitútom CMCC European Institute on Economics vyčíslila škody európskeho megasucha z rokov 2015–2018 na 439 miliárd eur. Nejde o recenzovanú publikáciu; podklady neuvádzajú, kto výskum financoval. Autori pracovali s ekonomickými dopadmi po sektoroch — s vysokými, ale krátkodobými stratami v poľnohospodárstve a nižšími, no pretrvávajúcimi vplyvmi v priemysle a stavebníctve — a sami argumentujú, že bežné metódy škody podhodnocujú, pretože nezachytávajú nasledujúce roky. Hlavná autorka Marta Mastropietro pôsobí v CMCC a na Polytechnickej univerzite v Miláne.

V Spojenom kráľovstve bol podľa Guardianu uplynulý mesiac najsuchším júlom odkedy sa vedú záznamy, teda za takmer 200 rokov; UK Centre for Ecology & Hydrology označilo nedostatok zrážok za bezkonkurenčný. Polovica Anglicka a celý Wales sú oficiálne v suchu a asi 40 % populácie Anglicka podlieha zákazu používania hadíc. Britská agentúra UKHSA odhadla, že počas májových a júnových vĺn horúčav zomrelo 2 877 ľudí, a vydala výstrahy pre deväť regiónov Anglicka. Guardian ďalej píše, že horúčavy z konca júna si podľa očakávaní vyžiadali v Európe viac ako 10 000 úmrtí; ide o odhad, ktorého zdroj v podkladoch nie je uvedený.